Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

Španielska ľavica, svetový terorizmus, trochu histórie a realita

           Odporné a zároveň zbabelé teroristické útoky v Španielsku tesne pred voľbami priniesli presne to, čo si ich aktéri želali. Zvrátenie volebných výsledkov v prospech ľavicovo zmýšľajúcich socialistov, ktorí v bezbrehom cynizme dokázali presvedčiť nezanedbateľný počet španielskych občanov o tom, že je to daň za podporu Španielska americkej vláde pri jej vojenskej invázii do Iraku. Nechcem byť škodoradostný, ale všetkým týmto španielskym voličom by som doprial, aby aspoň jeden rok na vlastnej koži prežili to, čo museli prežiť mnohí nevinní ľudia v Iraku, ktorí sa dostali do spárov husajnovských zločincov. Svetový terorizmus si je dobre vedomý, že s ľavicou má mnoho spoločného. Boli to práve komunisti, ktorí túto hydru vyškolili nielen ideovo, ale aj prakticky.

          Zaujímavý pohľad na dejiny Španielska 60 - 70 rokov dozadu mi poslal veterán I I. svetovej vojny pán Vladimír V. Truchlik, slovenský emigrant žijúci v Austrálii. Zastáva názor, že španielski interbrigadisti by nemali na Slovensku mať štatút vojnových veteránov. Z jeho myšlienok vyberám:
          Na začiatku roku 1936 bola v Španielsku republikánska vláda. Do jej čela sa začali tlačiť komunisti, ktorí mali podporu z Moskvy. Toto obdobie sa dá porovnať s obdobím 1946 - 47 v Československu. Komunisti vo vláde spolu s komunistami v odboroch pripravovali v Španielsku totálne uchopenie moci. Proti tomu sa postavila armáda na čele s gen. Francom.
           Komunisti vždy a všade, teda aj v Španielsku, pokiaľ nemajú moc, falošne vystupujú ako ochrancovia demokracie. Keď túto moc ale získajú, zabudnú na demokraciu, a tá sa stáva ich úhlavným nepriateľom. V tejto politickej hre o Španielsko sa Československo stalo predĺženou rukou Moskvy pre ich internacionálne bolševické zámery.
          Aj v súčasnej dobe na Slovensku v učebniciach dejepisu pre stredné školy o udalostiach v Španielsku sa hovorí presne v duchu komunistických dejín. Napríklad:
           Celá pokroková Európa sa usilovala pomôcť republikánskej vláde. Organizovali sa oddiely interbrigadistov, ktorí pomáhali brániť zákonnú republiku. Pokroková verejnosť chápala, že v tomto boji ide o viac, nielen o demokraciu v Španielsku, ale tiež o zastavenie fašistickej agresie. Preto českí a slovenskí interbrigadisti odchádzali do Španielska s heslom - PRI MADRIDE BOJUJEME ZA PRAHU.
          Po víťazstve gen. Franca viacerí československí interbrigadisti odišli do Veľkej Británie, kde ich neskôr zastihla vojna. Počas prvých dvoch rokov odmietli ponuku aby ako zahraniční vojaci bojovali proti Hitlerovi. Takýto postoj zaujali preto, lebo Moskva v tom období hlásala, že vojna proti Nemecku by bolo zločineckým spiknutím. Veď počas prvého obdobia vojny (652 dní) boli vlastne Nemecko a Rusko spojenci.
          Názor na túto vojnu interbrigadisti zmenili až vtedy, keď Nemecko vojensky napadlo Rusko v júni 1941. Preto znovu oprávnene si možno položiť otázku, za čo vlastne českí a slovenskí interbrigadisti bojovali v Španielsku? Rozhodne nie za národné záujmy Čechov a Slovákov. Ich bojovým cieľom bolo nie bojovať proti fašizmu, ale nastoliť tu sovietsku moc a diktatúru proletariátu.
          Slovenská republika, jej parlament a prezident schválili zákon o vojnových veteránoch. Na posmech a hanbu, akoby na Slovensko sa zo záhrobia vrátili Gottwald a Široký, lebo len za ich vlády museli byť za slovenských vojnových veteránov prednostne uznaní španielskí interbrigadisti.           Neviem si predstaviť, že mám byť v jednej rade s internacionálnymi bolševikmi, ktorým naše národné záujmy boli úplne cudzie. Považujem to za posmech a urážku pre moju osobu. Žiadam všetky demokratické politické strany v NR SR, aby okamžite podali návrh novelizácie zákona o slovenských veteránoch, v ktorom španielskym interbrigadistom nebude uznaný štatút "slovenského veterána."
          Toľko zo základných myšlienok Vladimíra V. Truchlíka, veterána druhej svetovej vojny a slovenského emigranta žijúceho v Austrálii.

Vladimír Pavlík



Hlavná stránka