Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!
Skutočný príbeh za uväznením Davida Duka

David Duke strávil v americkom väzení viac ako rok. Jeho prenasledovanie a uväznenie bolo priamym dôsledkom jeho amerického a svetového úspechu v odhalení šovinistov, ktorí ovládli americkú zahraničnú politiku. Jeho uväznenie bolo schválené sionistom Michaelom Chertoffom z kriminálneho oddelenia ministerstva spravodlivosti a veliteľa protiteroristického útvaru.
Chertoff je jedným z tých, ktorí podporovali zákon Patriot a je predstaviteľom, ktorý v tichosti vpustil do krajiny 100 izraelských špiónov, ktorí
boli chytení v súvislosti s 11. septembrom.

Pán Chertoff napadol Davida Duka po decembri 2002, po tom, čo vystúpil v televízii al Džazíra pred 40 miliónovým obecenstvom. Poukázal na rozsiahlu izraelskú špionážnu sieť, ktorá operovala v Spojených štátoch pred a po 11.septembri. Ponúkol množstvo dôkazov, ktoré ukazovali na to, že Mosad vedel o udalosti vopred a odsúdil tiché prepustenie izraelských špiónov do Izraela, aby boli mimo dosahu vyšetrovateľov.

Časopis Newsweek oznámil, že americká vláda sa pokúsila zabrániť vystúpeniu Davida Duka v televízii al Džazíra tým, že obmedzí jej prístup k americkým udalostiam.
Sionisti začali proti nemu ohováračskú kampaň v pokuse podlomiť podporu, ktorú si nesporne zaslúžil. Dvaja vedúci z nich - riaditeľ ADL Abe
Foxman a Mark Potok dezinterpretovali jeho prípad pomocou starej taktiky rozdeľuj a panuj. Počas pobytu vo väzení sa David Duke nemohol brániť ich tvrdeniam. Väčšina ľudí počula len vládnu verziu, je čas, aby však ľudia poznali celý príbeh.

Ako ktosi, kto je dôkladne oboznámený so všetkými faktami, dovolím si vám ho priblížiť.

Viete si predstaviť, žeby ste boli ktosi, koho tlač neustále identifikuje ako "bývalého vodcu Klanu" a byť zavretý s 1600 nebielymi väzňami?
David Duke bol vo federálnom väzení v Big Springs v Texase, čo je miesto známe svojimi nepokojmi a zmätkom. Výtržnosti a dokonca úmrtia sa vyskytli aj počas jeho pobytu. V jednom prípade si jeden černoch s pomocou mikrovlnky vyrobil domáci napalm, ktorý potom použil na svoju spiacu obeť.

David Duke bol v časti, v ktorej bolo asi 175 ďalších väzňov. Neboli to cely, aké poznáte z hollywoodských filmov. Títo väzni boli natlačení spolu do spojených ciel a každý z nich mal prístup k ostatným, dokonca aj v noci. V prípade vzbury (vyskytli sa dve) bol celý blok aj s väzňami vo vnútri uzamknutý bez dozorcov.

David bol úplne v rukách vládnych predstaviteľov, ktorých rozhodnutie mohlo mať za následok jeho zmrzačenie alebo smrť.
Neskôr bol premiestnený do väzenia Baton Rouge v Louisiane, päť mesiacov neskôr ako mal prisľúbené na začiatku. Po jeho príchode sa lokálna televízna stanica chodila pýtať černochov čo si myslia o tom, že "bývalý vodca Klanu je v ich susedstve?" Výsledkom bolo množstvo vyhrážok. Napriek tomu ostal oddaný svojej veci.

Predovšetkým vám musím povedať, že to, čo čítate v tlači sú priame lži. Napriek chronickej rivalite medzi rôznymi vlasteneckými skupinami, väčšina našich vodcov, mysliteľov, aktivistov a oddaných vlastencov stojí za Davidom Dukom a vyjadrujú mu úplnú podporu. Bohužiaľ sú tu aj takí, ktorí možno vďaka vlastnému zlyhaniu alebo žiarlivosti pomáhajú rozširovať lži. A potom sú ti tí, ktorí ho bránia, avšak nevedia podrobnosti. Citujú tvrdenia z novín a ľudia majú tendenciu veriť tomu, čo čítajú v novinách napriek tomu, že vedia, že zdroj nie je objektívny.
Pokúsim sa odhaliť niektoré zjavné lži o Davidovi Dukovi a jeho prípade, najprv však chcem ukázať prečo musel trpieť, byť zdiskreditovaný a nakoniec i uväznený šovinistami.

Motívy za ohováraním
Nesporným faktom je, že žiadna žijúca osoba na svete neurobila toľko na prebudenie našich ľudí a ich inšpiráciu ako David Duke. Mal tisíce prejavov, debát, demonštrácií a talkšou, v ktorých efektívne odhalil sily, ktoré vedú ľudí k tyranii a záhube. Čelil za to hnevu, napriek tomu bol
však zvolený do luoisianskej snemovne reprezentantov a bol blízko zvolenia do amerického senátu. V každých voľbách získal v Lousiane viac hlasov ako Patrick Buchanan
získal v prezidentských voľbách. Nikto v našom hnutí nebol viac nenávidený nepriateľmi ak
o David Duke.
Mnoho krát ho to stálo takmer jeho život. Bol som s ním veľa krát, kedy čelil osobnému nebezpečenstvu. Médiá ho zobrazujú ako nebezpečného "rasistu" a "antisemitu" a stáva sa tak najviditeľnejším terčom černošských a židovských teroristov a
radikálov.

Vo filme Klansman s O.J. Simpsonom dáva jasný dokaz mladým černochom - zabiť Duka. Židovský filmový režisér niekoľkokrát v televízii povedal, že hlavný hrdina, ktorého Simpson spravodlivo zavraždí, bol postavený na základe postavy Davida Duka.
Židovský psychopat z JDO (Jewish Defense Organization) a terorista Mordechai Levy (v New Yorku bol väznený za údajný pokus o vraždu) zverejnil adresu Davida Duka na svojej webovej stránke a otvorene volal po jeho smrti. Napriek tomu, že toto sa stalo v ča
soch, keď sa David stal oficiálnym kandidátom do amerického kongresu, FBI s tým neurobila nič.

Návštevy Davida Duka v Európe a na Blízkom východe sa stali vážnym záujmom ADL a šovinistov všade na svete. ADL písala o "hroznom nebezpečenstve" , ktoré on predstavuje oživením "východoeurópskych antisemitov" a tým, že dá Palestínčanom silnú propagandistickú zbraň v boji proti Izraeli.
David Duke zdieľal pódium na medzinárodným konferenciách s hlavami štátov a ďalšími známymi osobnosťami. Jedna z najväčších eur
ópskych univerzít preložila a vydala jeho poslednú knihu.

Jeho hlas sa stával čoraz silnejším a rešpektovanejším. Pred uväznením objavil sa tiež v televízii pre Ritu Cosby z Fox News vo vysielaní z Moskvy. Tu poukázal na úlohu Mosadu v útoku z 11. septembra. V novembri 2002 bol pozvaný na Blízky východ do Bahrainu a Quatáru, kde boli jeho prejavy vítané obrovským, entuziastickým obecenstvom. V hlavnom vysielacom potom čase sa hosťoval v televízii al Džazíra. Po tomto predstavení Michael Chertoff prikázal daňové a finančné federálne vyšetrovanie Davida Duka.

David Duke sa msel rozhodnúť medzi tromi tragickými možnosťami. Alebo by ostal voľný, vyučoval a písal vo východnej Európe, nikdy by sa však nemohol vrátiť domov alebo slobodne cestovať po Európe. Mohol bojovať proti obvineniam na federálnom súde alebo prijať dohodu (plea agreement) a ísť na určitý čas do väzenia. Predtým ako sa rozhodol, často so mnou, rovnako ako s ostatnými vodcami hnutia komunikoval. Jeho prvým rozhodnutím bolo samozrejme bojovať na súde. Nespravodlivosť voči jeho osobe vyburcovala jeho prirodzený vzdor. Avšak kvôli spôsobu, akým je vedený právny systém, nebol by to spravodlivý boj.

Bol by súdený v New Orleanse, čo je zo 75% černošské mesto. Navyše federálny súd by, ako tomu bolo v procese Batson proti Kentucky, zabránil jeho obhajcovi možnosť výberu poroty. V každom súdnom procese má právnik právo vybrať si určitý počet porotcov bez udania dôvodu. Ak sa žalobca alebo obhajca domnievajú, že člen poroty nie je nestranný, môže ho odvolať. V procese Batson proti Kentucky nariadili, že právo černocha sedieť v porote prevyšuje právo obhajoby na spravodlivý proces. Černosi v porote plus nariadenia Batsom vs. Kentucky by znamenali, že jeho porota by sa neskladala z osôb podobného stavu. Je veľmi pravdepodobné, že takáto porota by "bývalého vodcu Klanu" odsúdila na čokoľvek, čo by chcela vláda.

Ak by David šiel k súdu, federáli by nazhromaždili množstvá obvinení, ako to zvyčajne môžu v daňových prípadoch robiť. Obvinenie by znamenalo väzenie a umlčalo by na zvyšok života. Predpokladám, že nikto z vás neprechováva žiadnu ilúziu o "zákonnosti" vo federálnom právnom systéme Spojených štátov. Počas niekoľkých minulých rokov vláda zničila väčšinu vzácnych ústavných práv. Nielenže by proces a porota bola proti nemu, médiá by o procese nečestne oznamovali mesiace.

Pre Davida Duka to bolo veľmi ťažké rozhodnutie, avšak po prejednaní s mnohými vodcami nášho hnutia sa múdro rozhodol prijať dohodu. (plea agreement) Bola to jediná možnosť ako si byť relatívne istý, že môže v práce neskôr pokračovať.
Po dobu jeho väznenia bol cieľom koncentrovaných útokov, ktoré o ňom klamali za účelom oslabenia jeho podpory medzi ľuďmi. Obviňovanie z antisemitizmu a rasizmu nezlomí podporu jeho stúpencov a tak sa najefektívnejší spôsob ukázalo obviňovanie jeho charakteru - stal sa nemorálnym, zlým, zbabelým, pokryteckým... Je to rovnaký spôsob propagandy, ktorý používa armáda na zničenie nepriateľa.

Mottom Mosadu je "Vojna sa robí podvodom" (By deception thou shalt do war).
Bolševici zvrhli cára aj tým, že medzi jeho stúpencami šírili tvrdenia, že cárovná má satanské sexuálne styky s mníchom Rasputinom.
Bez akéhokoľvek dôkazu, než tvrdení, ktoré čítali v kontrolovanej tlači, mnohí ľudia uverili vládnym tvrdeniam o Davidovi
Dukovi. Bol obvinený z krátenia daní a zo spáchania poštového podvodu. (mail fraud)

Najjednoduchší a najefektívnejší spôsob ako odhaliť podvod federálneho vyšetrovania Davida Duka je prešetriť jeho prvé obvinenie: vyplnením falošných daňových hárkov sa vyhýbal daňovej povinnosti. Detaily tohto vymysleného obvinenia vám zároveň ukážu nezmyselnosť obvinenia druhého.

Formálne obvinenie uvádza, že David Duke v roku 1998 vyplnil falošné daňové hárky, v ktorých uviedol hrubú daň okolo 18 000 dolárov, keď skutočná v ten rok mala byť okolo 65 000 dolárov.

Tu sú fakty. V roku 1999 vláda zahájila vyšetrovanie vzťahu medzi luoisianským guvernérom a Davidom Dukom. Zhabala všetky Davidove osobné bankové a finančné údaje , včítane potvrdeniek, záznamov a výpisov z banky. Pre istotu jeho daňový účtovník pripravil predbežné daňové priznanie za rok 1998 s tým čo mu ostalo. Označil ho ako predbežné a poslal daňovému úradu (IRS), kde uviedol, že priznanie nie je úplné, pretože federálna vláda zadržala väčšinu jeho finančných záznamov. S daňovým priznaním David Duke poslal zároveň list, kde uvádza, že za ten rok očakáva väčší príjem a väčšie náklady, ale vláda má jeho záznamy. Duke poslúchol zákon a vyplnil daňové priznanie s jasným označením, že nie je kompletné a zaplatil tri krát viac ako v skutočnosti dlhoval.

Všimnite si ešte raz obvinenie. Vláda tvrdila, že Dukov hrubý príjem za rok 1998 bol 65000 dolárov. Hrubý príjem nezahŕňa náklady (výdavky). Náklady pochádzali zo sumy 65000. Príjem 65000 nestačí na náklady jeho kancelárie a publikácií.
Suma 65000, ktorú údajne zarobil nestačí na náklady, platy ľudí, technickú údržbu, tlač, prípravu a posielanie Duke Report-u alebo peniaze, ktoré použil na údržbu svojej stránky, cestovanie...

Vláda tvrdí, že Davidov Dukov hrubý príjem bol len 65 000 dolárov, čo je zárobok priemernej americkej rodiny. Vzhľadom k tomu, čo dosiahol, keby aj osobne dostal tie peniaze, boli by to peniaze maximálne využité. Pravdu povediac, je neuveriteľné, že dokázal tak veľa s tak málo peniazmi.

Druhé obvinenie bol poštový podvod a médiá tvrdili, že Duke "oklamal svojich stúpencov." Priznanie, ktoré vláda uvádza - 65000 ukazuje toto obvinenie ako absurdné.

Ktokoľvek, kto pozná Davida Duka dobre, vie o jeho úspornom a skromnom životnom štýle. Vo svojom dome v Mandeville žije len v jednej izbe, ostatné dve zaberajú ľudia jeho kancelárie. Väčšina domu je použitá na kancelárske účely. Nikdy v živote si nekúpil nové auto. Nejaké peniaze zarobil rozumným investovaním a obchodnými aktivitami, väčšinu z nich však minul v boji za svoje ideály.

Počas pobytu vo väzení v Big Springs dostal od daňového úradu list o daňovom priznaní za rok 1998. Daňový úrad mu vrátil peniaze a priznal, že daňové priznanie za rok 1998 priznal a zaplatil v ňom o 6000 dolárov viac. Keď dostal šek z úradu o priznaní z roku 1998, ktoré vraj sfalšoval, žartoval nad tým, prečo je vo väzení:

"Pretože všetci, ktorí zaplatia tejto chamtivej vláde na daniach viac ako majú, by mali byť zavretí."

Fakty
Druhé obvinenie z poštového podvodu je rovnako n
epodložené ako prvé. Stačí sa pozrieť na formálne obvinenie - Bill of information. Je to oficiálny dokument, v ktorom vláda uvádza podrobnosti údajného zločinu. Ktorýkoľvek právnik vám povie, že v poštovom obvinení vláda stále uvádza konkrétny údaj so sumou. David údajne zveličil svoje finančné potreby a minul peniaze, ktoré dostal ako pomoc v rámci vlastného zárobku. V tomto prípade však vláda neuviedla sumu, ani len približnú. Je to hmlisté, nejasné obvinenie výlučne za účelom zneváženia. Ak by sa jednalo o konkrétnu sumu, určite by bola uvedené na oficiálnom vládnom vyhlásení o podrobnostiach "zločinu."

Po tom, čo bol zvolený do snemovne reprezentantov štátu Lousiana začala vláda masívne vyšetrovanie a audit každého aspektu jeho osobného, politického a obchodného života. Daňový úrad vykonával kontrolu 4 roky jeho osobných daní, štát Louisiany štátnych daní a vláda kontrolovala záznamy jeho organizácie. Boli rozhodnutí ho z úradu vyhnať.

Boli ako vlci prahnúci po čerstvej krvi, hľadajúc čokoľvek, čo by mohli dezinterpretovať ako nelegálne alebo nesprávne. David musel platiť obrovské zákonné poplatky, aby bol zvolený, musel si najať dobrých daňových poradcov a účtovníkov, aby sa chránil pred útokmi. Jeho účty boli tisíce dolárov a aby ich mohol splatiť, musel si požičať.

V čase procesu bol vo finančných ťažkostiach a musel predať svoj starý dom, aby splatil dlhy a na prvú splátku terajšieho domu v Mandeville.

Ďalšie obvinenie bolo, že prehral peniaze svojich stúpencov. Samozrejme vo vládnom obvinení o ňom nie je ani zmienka. Napriek ohováraniu neexistuje najmenší dôkaz, žeby v kasínach prehral alebo podobne minul peniaze svojich stúpencov. Existuje však množstvo dôkazov na to, že odhodlane bojuje za našu vec počas mnohých rokov.

Ako tomu býva vo väčšine iných podvodných prípadoch, on nemusel zaplatiť ani cent náhradu škody. Pretože ju nikto nežiadal. V krátkosti priatelia - neexistoval žiadny zločin. Zrejmým faktom je, že David Duke by nikdy nebol väznený, keby neprechovával svoje politické presvedčenie.

Nezávislý profesor ekonomickej univerzity vykonal kompletnú analýzu Dukových finančných záznamov a uviedol, že "neexistuje najmenší dôkaz o daňovom alebo poštovom podvode. Naopak, ukázalo sa, že počas rokov podporoval väčšinu svojej práce pomocou súkromných peňazí..."

David Duke trpel, pretože je talentovaným a odhodlaným bojovníkom našej Veci. Počas týchto ťažkých rokov, cez všetky sklamania, nebezpečenstvá, osobné útoky, ťažkosti a neúnavnú prácu sa nikdy nezakolísal, nikdy nevzdal, nezalomil rukami a nešiel robiť niečo ľahšie, výnosnejšie...

Faktom je, že David Duke bol v americkom gulagu kvôli svojej práci za nás. Sme za to jeho dlžníkmi. Ostáva naďalej silný, nezlomený. Nedíva sa do minulosti, ale budúcnosti našich ľudí, ktorých chce naďalej viesť k víťazstvu za svoje dedičstvo a slobodu.

Don Black, máj 2004

Hlavná stránka