Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

ŠTÁTNY TERORIZMUS PO SLOVENSKY

Miesto úvodu: Politickým zločincom a politickým teroristom sa Vladimír Mečiar nenarodil. Politickým zločincom a politickým teroristom sa stal zásluhou zbabelosti, nečinnosti a pohŕdaním zákonov tejto krajiny zo strany štátnych orgánov, ako aj zbabelosťou nás všetkých.

Dňa 06. novembra 2002 som na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu podal sťažnosť na Slovenskú republiku pre podporu a stotožnenie sa s marením vyšetrovania štátneho terorizmu v kauze únosu exprezidentovho syna Michala Kováča mladšieho, ktorej bolo pridelené číslo 41063/02. Urobil som tak po vyše siedmich rokoch od tohto odporného zločinu, ktorým sa zaoberám od jeho samotného vzniku. Bez pocitu samochvály tvrdím, že moje dôkazy sú nielen silné, ale aj nezvratné.

O tejto kauze sa toho popísalo veľmi veľa. Ako u nás, tak aj v zahraničí. Ak mám byť úprimný, najrealistickejšie vystihol túto podstatu v denníku Národná obroda z 25. januára 2003 Tibor Ferko, autor článku "Netreba skúmať amnestie, ale právny režim vládnutia". Dovoľujem si z neho odcitovať niektoré pasáže:

"V európskych dejinách vyspelých štátov nenájdeme precedens na to, aby "vládotvorná" strana siahala po cti a po krku najvyššie postavenému občanovi vo vlastnom štáte. Keď sa teraz takmer všetky právne autority dojemne domáhajú neprípustnosti retroaktivity zrušených amnestií vo veci či len v súvislosti so zavlečením občana SR do cudziny, súčasne rovnako právne podkuto mlčia o charaktere štátu, v ktorom sa tento bezprecedentný zločin uskutočnil. K týmto amnestiám sa nemožno postaviť len rigidným právnym statusom v merite únosu. Lebo aj keby sa nedali zrušiť, možno priviesť na svet zákon, ktorý postaví celý právny režim (aj s amnestiami) Mečiarovej vlády do autu.

Takto mala začať vládnutie už Dzurindova vláda už na jeseň 1998, keď sľubovala, že sa došetria všetky (nielen ekonomické) kauzy z čias porušovania práva a zákonnosti. Ďalej ako po čierne knihy sa však nedostala. V prepuknutej eufórii z triumfu nad mečiarizmom mala na taký úkon ešte nerozglejená koalícia kompaktnú ústavnú väčšinu v parlamente. Víťazi však vôbec neboli pripravení otvoriť všetky známe kauzy ani len deklaratívnym vyhlásením v NR SR, že štát nebol spravovaný právom a zákonmi, ale pomocou ich deformácií a zvoľou autoritatívneho vládcu. Vládna koalícia mala na to aj všetky odporúčania z prostredia USA, NATO a EÚ. Práve odtiaľ prišli právne i morálne najkvalifikovanejšie argumenty o tom, čo bolo obsahom deficitu demokracie v našom štáte. Predkladané výhrady nehovorili iba o uplatňovaní štátneho teroru ad hoc, ale o zlyhaní celého právneho systému!

Nemala by ísť aj teraz náprava krívd cestou deložácie vládnutia V. Mečiara do postavenia mimo zákona? Ako inak chce dnešná koalícia (ak vôbec chce) "prestrieľať" pancier amnestií? Keď gordický uzol nemožno rozmotať, treba ho preťať."

Aby bol ctený čitateľ trochu v obraze, pripájam aspoň dva z najnovších dokumentov, ktoré s touto kauzou súvisia. Jedná sa o list adresovaný ministrovi vnútra SR Vladimírovi Palkovi a Najvyššiemu súdu SR. Až táto kauza bude ukončená, zverejním kompletnú dokumentáciu od roku 1995 až po dnešok, ktorá s touto mojou žalobou súvisí.

Vladimír PAVLÍK Vladimír Pavlík, Orlové 75, 017 01 Považská Bystrica

Orlové 11. 12. 2002

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
Pribinova 2
812 72 Bratislava

Vážený pán minister Palko,

dňa 20. októbra 2002 ste v TV Markíza v relácii NA TELO, ktorú moderovala redaktorka Zlatica Puškárová, mimo iného povedal, citujem: "...mne sa nezdá, že by existovali nejaké informácie, ktoré by mohli viesť až k vzneseniu konkrétneho obvinenia vyšetrovateľom voči Vladimírovi Mečiarovi z nejakých veľmi závažných trestných činov".

Ak stratou pamäti trpí nejaký narkoman, či opilec, budiž. Ak ale stratou pamäti trpí doktor matematických vied, kandidát vied a bývalý námestník Federálnej bezpečnostnej informačnej služby, na funkcii ministra vnútra, tak to je mimoriadne závažná udalosť, ktorá môže mať neblahý vplyv na demoktratický chod tohto štátu. Keďže ubehli už skoro dva mesiace a náš pán minister sa nedokázal opraviť a ospravedlniť sa, dovoľujem si mu podať pomocnú ruku. Nech si dá zohnať Národnú obrodu z 13. 10. 1995, Nový čas z 19. 10. 1995 a Pravdu z 20. 10. 1995. Dočíta sa tam, ako Vladimír Mečiar, vtedy vo funkcii predsedu vlády avizoval, že bude mariť a zasahovať do vyšetrovania únosu Michala Kováča mladšieho, čo sa aj realizovalo.

Napriek tomu, že orgány činné v trestnom konaní patriace pod Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky o tom vedeli, neprekazili tento trestný čin podľa § 167. Napriek tomu, že o tom vedelo aj 150 poslancov vtedajšej NR SR, statočne mlčali - § 168 Neoznámenie trestného činu. Jedným z týchto poslancov bol aj Vladimír Palko.

Je pravdou, že zločinecká skupina, ktorá sa rozhodla mariť toto vyšetrovanie bola mimoriadne silná. Tvorili ju Vladimír Mečiar, Ľudovít Hudek, Michal Vaľo, Ivan Lexa a Róbert Vlachovský. Svojou nečinnosťou, zbabelosťou a stotožnením sa MV SR a GP SR s touto zločineckou skupinou, sa takto aj z nich stali zločinecké organizácie.

Svojou nečinnosťou, mlčaním, zbabelosťou a stotožnením sa vtedajších poslancov s touto zločineckou skupinou sa ukázalo, že v NR SR v tom čase sedelo nielen 150 zavrhnutiahodných zločincov, ale aj 150 zbabelých občianskych núl.

Následky pre Slovensko boli až príliš tragické. Opovrhnutie zo strany demokratických štátov, verejné kritiky a demarše. Vtedajšia opozícia ako predajné prostitútky sa hádzali na hrude západných politikov a diplomatov, odsudzovali Vladimíra Mečiara, v snahe vytĺcť z toho politický kapitál. MV SR, GP SR a vtedajší poslanci NR SR, to sú skutoční vinníci toho, že politický zločinec a politický terorista Vladimír Mečiar sa stal neskôr zastupujúcim prezidentom a amnestoval tieto odporné a zavrhnutiahodné zločiny. A RÓBERT REMIÁŠ TAKTIEŽ NEMUSEL ZOMRIEŤ. Takzvaná snaha KDH o zrušenie týchto amnestií je len farizejstvom a pokrytectvom.

A potom prišiel október 1997. V bratislavskom hoteli Danube bol nájomným vrahom zastrelený Štefan Fabián a ťažko zranený šéf košického posvetia Róbert Holub, ktorého potom previezli do nemocnice na bratislavské Kramáre, kde ho nájomný vrah cez okno na druhý pokus zavraždil. Hoci, obrazne povedané, aj dvojročnému policajnému psovi by bolo napadlo, že nájomný vrah príde dokonať na druhý pokus vraždu Róberta Holuba, konkrétni zločinci, z konkrétnych štátnych orgánov miesto toho, hoci mali životnú šancu nielen nájomného vraha chytiť, zabrániť mu v dokonaní vraždy, odhaliť prepojenie politického zločinu na organizovaný zločin, oni vlastne nájomnému vrahovi pripravili čo najpriaznivejšie podmienky.

Aký to paradox, keď o necelé dva roky zavraždili v Dubnici údajného mafiánského šéfa a ťažko zranili jeho spoločníka, tak pri jeho operácii v Ilave, polícia strážiaca nemocnicu nariadila, aby sa na chodbách vyplo svetlo. Mali obavy, že vrah by sa mohol ešte vrátiť.

Chcem veriť, že minister vnútra Vladimír Palko prehodnotí svoje ďalšie zotrvanie vo funkcii, verejne sa ospravedlní slovenským občanom a odíde nielen zo svojej funkcie, ale aj z politického života. A nebolo by od veci, keby sa chlapsky priznal, že naoko sa k Bohu hlási, no v skutočnosti Satanovi slúži.

Vladimír Pavlík

Vladimír Pavlík, Orlové 75, 017 01 Považská Bystrica

Orlové 27. 12. 2002

Najvyšší súd Slovenskej republiky
Župné námestie 13
810 00 Bratislava

Ochrancovia a stotožňovatelia s marením vyšetrovania štátneho terorizmu na Najvyššom súde Slovenskej republiky,

dňa 20. 12. 2002 senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky definitívne potvrdil, že amnestie politického zločinca a politického teroristu Vladimíra Mečiara, ktoré vydal ako zastupujúci prezident v roku 1998 na únos Michala Kováča mladšieho, platia. Takto rozhodli sudcovia Lipovský, Michálik a Hatala, vychádzajúci predchádzajúcich rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Otázne ale zostáva, či Ústavný súd Slovenskej republiky mal vôbec takéto právo, keď v roku 1995 sa dopustil mimoriadne zavrhnutiahodného zločinu, a to v tom, že hoci jeho členovia sa v októbri 1995 hodnoverným spôsobom dozvedeli, že Vladimír Mečiar ako predseda vlády verejne deklaroval, že bude mariť a zasahovať do vyšetrovania únosu Michala Kováča mladšieho, čo sa aj realizovalo, porušili § 168 Tr. zák., Neoznámenie trestného činu. Tento paragraf sa vzťahuje aj na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Doporučujem, aby si preštudovali Národnú obrodu z 13. 10. 1995, Nový čas z 19. 10. 1995 a Pravdu z 20. 10. 1995.

Je pravdou, že ešte zavrhnutiahodnejšieho zločinu sa dopustili MV SR, GP SR a orgány im podriadené, vrátane prokurátora Serbina - Neprekazenie trestného činu podľa § 167 Tr. zák..

Vinou týchto štátnych orgánov, ako aj vtedajších poslancov NR SR, sa Vladimír Mečiar mohol stať zastupujúcim prezidentom a amnestovať tieto odporné zločiny. Mimochodom, bol som jediný na Slovensku, ktorý na toto marenie vyšetrovania reagoval podnetmi na trestné stíhanie.

Keďže 06. 11. 2002 som podal na Slovenskú republiku sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu pre podporu a stotožnenie sa so štátnym terorizmom a 22. 11. 2002 bolo tejto sťažnosti pridelené č. 41063/02, nepovažujem za nutné Vám zasielať dokumenty, ktoré som poslal do Štrasburgu. Chcem Vás ale upozorniť, že kópia tohto listu, ako aj odpoveď naň, budú zaslané na Európsky súd pre ľudské práva k môjmu spisu.

A ešte malý dodatok. V októbri 1995 bol predsedom Ústavného súdu SR istý akademik Milan Čič. Mám na neho nezvratné a hodnoverné dôkazy, že napríklad v roku 1958 bol členom komisie, (Colotka, Tomko, Luby, Plank, Polášek, Vietor, Ceconíková), ktorá vylučovala študentov z vysokých škôl, v rámci tzv. triedneho boja. V roku 1970 v článku pod názvom: "Dvadsaťpäť rokov socialistickej cesty", uverejnenom v časopise Socialistické súdnictvo, ročník XXII, č. 4/1970, verejne sa stotožnil a propagoval zákony č. 231/1948 Zb. a č. 232/1948 Zb., podľa ktorých komunisticko-fašistickí zločinci v 50. rokoch obesili statočnú vlastenku doktorku Miladu Horákovú a mnoho ďalších nevinných ľudí. A tento istý Milan Čič bol predsedom Ústavného súdu SR aj v roku 1998, keď tento odobril amnestie Vladimíra Mečiara. Aj z toho je vidieť, že pretransformovaní prednovembroví komunisticko-fašistickí zločinci a štátny terorizmus, sú ako jedna rodina.

Vladimír Pavlík